           |
Biography
Nástup na základnú školu znamenal v mojom živote značnú zmenu, hlavne preto, že som sa musel vyrovnať s tým, že ju musím navštevovať každý deň (pričom som mal oveľa radšej lego) a učiť sa písmenká a čísla, no nakoniec som to zvládol a dnes som tomu aj celkom rád. V tej dobe však udrela silnou ofenzívou počítačová doba a spolu s bratmi som začal odhaľovať jej tajomstvá prostredníctvom 8-bitových počítačov PMD-85 a ZX-Spectrum. No a ako som sa počítačom začal venovať viac a viac, tak som sa prestával venovať školským povinnostiam a tak nečudo, že opačná strana zošitov bola pravidelne plnená riadkami programov, za čo ma väčšia časť učiteľského zboru nemala v obľube a môj dospievajúci mozog nedokázal pochopiť, prečo by ma mal zaujímať viac dejepis, ako BASIC či neskôr assembler.
Po absolvovaní tohto školského zariadenia som napriek mojej nevôli musel začal navštevovať zariadenie ďalšie, tentoraz stredoškolské. Keďže ma popri počítačoch strhla aj elektronika ako taká, tak výber padol na učilište s takýmto zameraním, konkrétne odbor spotrebnej elektroniky. To už som začal pociťovať, že ma niečo v škole naozaj baví (síce len občas, lebo som sa aj tak nezbavil dejepisu), ale do toho prišla skutočne výrazná zmena, ktorá sa opäť odrazila na školských výsledkoch. Tá zmena bola v bielej škatuli, obsahovala procesor korporácie Intel s taktovacou frekvenciou 66MHz, doviezol ju brat a volali sme ju "písíčko"... Škola išla samozrejme bokom, pretože bolo potrebné sa zoznámiť s novou platformou, no prebehlo to vcelku bez väčších problémov a aj výkony v škole sa výrazne lepšili postupom do vyšších ročníkov, dokonca som sa zúčastňoval aj rôznych odborných súťaží a zbieral škole diplomy. Nakoniec som celú túto etapu v roku 2000 zavŕšil formalitou maturitnej skúšky a stal sa zo mňa obyčajný nezamestnaný... V tomto bode príbehu by sme sa mali vrátiť trocha naspäť, konkrétne do roku 1998. Práve asi v tých dobách sa začína odvíjať ďalšia etapa mladého človeka, ktorý medzičasom vyrástol na 16 ročného pubertiaka, ktorý občas trápi gitaru a učí sa akordy podľa vzoru svojich súrodencov. Všeobecne sa začína dosť vážne zaujímať o hudbu, no hlavne jej vlastnú tvorbu, pretože všetky nápady a melódie, ktoré mu blúdia mysľou by si rád zaznamenal. Najskôr sa pokúša hudobne realizovať v trackeroch, neskôr ho však zaujme pokročilejší MIDI sekvencer, pomocou ktorého tvorí svoje prvé vážnejšie skladby, kde si pomáha MIDI klávesami, na ktorých sa ako samouk pokúša hrať... Už v tejto dobe sa u mňa začali prejavovať prvé známky eklektizmu, kedy som si nevyberal konkrétne hudobné štýly a smery. Počúval som (tak ako je tomu dnes) nepreberné množstvo hudby a nehľadel som pri tom na štýl, skôr na umeleckú formu, zložitosť kompozície, či výber nástrojov. Podobne ako aj dnes, aj vtedy som počúval slovenský pop-rock, zahraničný pop, uchvacovala ma elektronická hudba, začínal som vnímať jazz a blues, ako aj orchestrálne kompozície klasikov či novodobých skladateľov. V týchto časoch som spoznal tvorbu aj jedného zo skladateľských géniov - pán John Williams ma už vtedy uchvacoval zložitosťou a prepracovanosťou jeho filmových kompozícií. Práve všetky tieto vplyvy vlastne dodnes cítim vo svojej tvorbe...
Tlak doby a jeho okolia ho však do roku 2003 pretransformovali do tvorby bezduchej elektronickej tanečnej hudby, ktorou sa snažil odprezentovať na internetových serveroch venujúcich sa amatérskej produkcii. Tu však postupom času začal chápať, že toto odbočenie od jeho hudobnej duše ho ubíja a postupne sa prinavrátil ku tvorbe vážnejších skladieb a kompozícií. Na týchto serveroch postupom času spoznáva množstvo ďalších amatérskych elektronických producentov z územia celého Česka a Slovenska, z ktorých sa neskôr stávajú priatelia... Práve jeden z týchto priateľov - producentov, Robo Gajarský alias "teslo", mi počas jedného z našich stretnutí v roku 2005 predstavil tvorbu jedného z velikánov alternatívnej hudby, ktorého tvorbu som vnímal len veľmi okrajovo a nikdy som s ňou neprišiel do užšieho styku - jeho meno je Mike Oldfield. Práve jeho produkcia, tento nový horizont vnímania hudby vo mne vyburcoval všetky postupy, ktoré som v sebe dusil, pretože som sa obával ich použitia a následného nepochopenia okolia. Práve pochopením jeho hudby som porozumel, že toto je krok ku tomu, aby som dokázal hudbou vyrozprávať tie najhlbšie príbehy z môjho najhlbšieho vnútra, ktoré však neprijme každý poslucháč. No práve tí, ktorým sa podarí s takouto hudbou stotožniť budú ľudia, ktorých srdcia sa pokúšam osloviť...
A tu sa už príbeh spája s prítomnosťou, pretože práve týmto podnetom začala vznikať kompozícia Chilled, ktorú autor zavŕšil vydaním prvého albumu v nekomerčných podmienkach v auguste 2007 a pokrstil ho v kruhu blízkej rodiny a priateľov.  Momentálne autor žije v rodných Košiciach, kde pracuje ako programátor a systémový analytik vo firme Novitech Tax s.r.o., ktorá sa zaoberá vývojom informačného systému pre Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Medzi jeho záľuby prekvapivo nepatrí šport, hoc si veľmi rád zabehá s walkmanom v noci popri rieke. Skôr ho však zaujíma príroda a jej vlastný život, ktorá je často zdrojom inšpirácie. Uchvacuje ho kinematografia, literatúra, fotografia, grafika, akustika a všeobecne umenie ako také. Tiež sa veľmi intenzívne zaujíma o modernú techniku a technológie dnešnej doby, hlavne v odvetviach audio-vizuálnych či telekomunikačných zariadení. Zo všetkého najviac má však radosť z toho, že žije a že má rodinu, pár priateľov a jedného anjela v prestrojení ženy, pre ktorých môže žiť... |
Všetko to začalo jedného slnečného letného rána, konkrétne 14. augusta 1982, keď sa dvom úžasným rodičom narodilo štvrté dieťa v znamení Leva. To dieťa revalo ako o život a niet sa čomu diviť, keď sa života nadýchlo prvýkrát, no napriek tomu bolo z jeho výrazu cítiť, že je svojim rodičom za tento počin naozaj povďačné. Dosť zvláštne pohľady hádzalo aj vtedy, keď si ho manželia doniesli domov a ukázali ho svojim trom, už dávno školopovinným dorastencom, ktoré mu tento nadutý výraz opätovali. Keďže dorastenci boli už o desaťročie napred vo svojom vývoji, tak im bola prisúdená časť výchovných metód a vplyvu ich osobností, ktoré mali možnosť dieťaťu odovzdávať spolu s rodičmi.